| Pondelok - Štvrtok | 7.00 - 23.00 |
| Piatok | 7.00 - 01.00 |
| Sobota | 9.00 - 01.00 |
| Nedeľa | 9.00 - 23.00 |
Príjmame platby cez kreditné karty
ktorá?
Na kúpu kávy nás lákajú najrôznejšie slogany, zdôrazňujúce čerstvosť, lahodnosť, pohodu a tradíciu prípravy. Ale viete, čo pijete? Našinci si zvykli na pohodlný nákup mletej kávy vo vákuovom balení. Už dávno sa zabudlo na nedeľné seansy našich predkov. Káva sa pražila doma nad sporákom, po vychladnutí sa zomlela a vzápätí pripravovala a pila. Už iba naši dedovia a pradedovia sa pamätajú na božskú arómu a chuť takto pripravenej kávy.
viac....>>
odkiaľ?
Napriek biologickému názvu kávovníka (Coffea Arabika) jej pravlasť nie je na Arabskom polostrove, ako to predpokladali v 18. storočí, ale v Etiópii. Podľa legendy si pastier Kaldi všimol, že jeho ovce požierajú červené plody neznámeho kríka. Zrazu sa začali správať čudne. Poskakovali, behali hore-dole a z ich očí vyžarovalo šťastie. Kaldi okúsil plody a onedlho sa sám cítil ako superhrdina z amerického komiksu. Jeho excitovaný stav však netrval dlho; posťažoval sa na neho okoloidúci mních, že požíva diablovo ovocie. Napokon si však diablovo ovocie obľúbili aj mnísi používali ho pri dlhých modlitbách.
kam?
Káva sa do Európy dostala cez Taliansko v 17. storočí. Prvá kaviareň v strednej Európe vznikla po porážke Turkov pri Viedni v roku 1675. Istý Franz Georg Kolschitzky, ktorý žil v Turecku a kávu dobre poznal, skonfiškoval hnedé guľôčky a otvoril prvú kaviareň. Jemu vďačíme aj za zvyk kávu sladiť a pridávať do nej mlieko. Obchod s kávou začal prekvitať, keď francúzsky námorný kapitán Gabriel Mathieu de Clieu ukradol od Arabov sadenicu kávovníka a zasadil ju na Martiniku. Podľa niektorých zdrojov 90% kávovníkov na celom svete pochádza práve z tejto sadenice.
Na kúpu kávy nás lákajú najrôznejšie slogany, zdôrazňujúce čerstvosť, lahodnosť, pohodu a tradíciu prípravy. Ale viete, čo pijete? Našinci si zvykli na pohodlný nákup mletej kávy vo vákuovom balení. Už dávno sa zabudlo na nedeľné seansy našich predkov. Káva sa pražila doma nad sporákom, po vychladnutí sa zomlela a vzápätí pripravovala a pila. Už iba naši dedovia a pradedovia sa pamätajú na božskú arómu a chuť takto pripravenej kávy.
viac....>>
odkiaľ?
Napriek biologickému názvu kávovníka (Coffea Arabika) jej pravlasť nie je na Arabskom polostrove, ako to predpokladali v 18. storočí, ale v Etiópii. Podľa legendy si pastier Kaldi všimol, že jeho ovce požierajú červené plody neznámeho kríka. Zrazu sa začali správať čudne. Poskakovali, behali hore-dole a z ich očí vyžarovalo šťastie. Kaldi okúsil plody a onedlho sa sám cítil ako superhrdina z amerického komiksu. Jeho excitovaný stav však netrval dlho; posťažoval sa na neho okoloidúci mních, že požíva diablovo ovocie. Napokon si však diablovo ovocie obľúbili aj mnísi používali ho pri dlhých modlitbách.
kam?
Káva sa do Európy dostala cez Taliansko v 17. storočí. Prvá kaviareň v strednej Európe vznikla po porážke Turkov pri Viedni v roku 1675. Istý Franz Georg Kolschitzky, ktorý žil v Turecku a kávu dobre poznal, skonfiškoval hnedé guľôčky a otvoril prvú kaviareň. Jemu vďačíme aj za zvyk kávu sladiť a pridávať do nej mlieko. Obchod s kávou začal prekvitať, keď francúzsky námorný kapitán Gabriel Mathieu de Clieu ukradol od Arabov sadenicu kávovníka a zasadil ju na Martiniku. Podľa niektorých zdrojov 90% kávovníkov na celom svete pochádza práve z tejto sadenice.
